Dnešné paradajky majú korene v Andách a rastú v častiach Bolívie, Čile, Kolumbie, Ekvádoru a Peru. Od voľne rastúcej divokej rastliny v Amerike až po tisíce odrôd pestovaných po celom svete, sa dnes paradajky vyvinuli do jednej z najobľúbenejších potravinárskych plodín na svete. Sú tiež číslom jedna pre záhradkárov, pretože chuť doma vypestovanej paradajky je neporovnateľná s tou zo supermarketu.

Každý milovník paradajok preto sníva o tom, že dopestuje dokonalú paradajku: pevnú – ale šťavnatú, sladkú – ale šťavnatú, a ešte k tomu voňavú a bez kazov. Žiaľ, existuje len málo druhov zeleniny, ktorá je náchylnejšia na problémy než paradajky. Triky pre pestovanie chutných paradajok spočívajú vo výbere správnej odrody, správneho zasadenia rastliny a prevencií voči kazom.

Ako sadiť paradajky – ako začať?

Paradajky sa radia k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať. Ak by ste sa rozhodli preskočiť tento krok a sadiť paradajky priamo zo semena, narobili by ste si robotu. Ani v tých najhodnejších oblastiach na pestovanie paradajok sa to týmto spôsobom často nevydarí. V obchodoch teda hľadajte semená na predpestovanie paradajok. Ak chcete ušetriť nejaké peniažky, alebo sa radi držíte odskúšaného, rovnako dobre poslúžia aj semienka z minuloročnej úrody. S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Vyhovuje im slniečko, no nie moc ostré. Cez deň ich držte v miestnosti s teplotou cca 25 °C , v noci im postačí aj 15 °C.

Kedy sadiť paradajky

Prvá vec, ktorú treba pochopiť, keď pestujete paradajky, je, že majú radi teplé počasie. Aj keď sa veľa ľudí pokúša zasadiť paradajky čo najskôr, faktom je, že táto metóda sa nevypláca. Paradajky zasadené skôr než je vhodné sú zbytočne vystavované riziku skorých mrazov a rastline hrozí úhyn. Paradajky nevyrastú pri teplotách pod 10 ° C.

Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). Druhým znakom, že nadišiel čas sadiť paradajky je teplota pôdy. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C. Na kontrolu teploty pôdy môžete použiť buď teplomer, alebo trik starých materí. Kedysi sa určoval správny čas na pestovanie rajčín tak, že ste zaryli prst do pôdy a vydržali minútu. Ak bola táto úloha príliš nekomfortná a vy ste to danú minútu nevydržali, zem je ešte moc chladná, teda nepripravená na paradajky.

Kedy je neskoro na sadenie paradajok?

Napriek tomu, že poznať čas výsadby paradajok je užitočný, mnoho ľudí zaujíma, ako najneskôr môžu zasadiť paradajky a napriek tomu získať úrodu. Odpoveď na to sa líši v závislosti od odrody paradajok, ktoré máte. Kľúčom k otázke „Je príliš neskoro na sadenie paradajok?“ sú však dni zretia. Keď si kúpite rastlinu, na štítku budú uvedené dni do zretia (alebo zberu). To je to, ako dlho potrvá, kým začne rastlina produkovať paradajky.

Približne určte dátum prvého mrazu v oblasti, v ktorej žijete. Pokiaľ je počet dní do zretia menší ako počet dní do očakávaného prvého mrazu, môžete svoje paradajky stále sadiť. Všeobecne platí, že väčšina odrôd paradajok potrebuje na úplné dozrievanie 100 dní, ale existuje mnoho veľmi dobrých odrôd paradajok, ktorým na dozretie postačí 50-60 dní. Ak teda sadíte paradajky neskoro v sezóne, vyhľadajte odrody paradajok s kratšími dňami do zrelosti.

Príprava pôdy

Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Pamätajte, že zdravá paradajka môže byť až 2 metre vysoká a obsypaná stovkou plodov, pričom zaberá relatívne malý priestor (kapusta zaberá viac miesta a produkuje iba jednu hlavu!). Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Skontrolujete tiež pH pôdy, ktoré by sa malo pohybovať medzi 5,5 – 7,5 (teda normálna až mierne kyslá).

Dajte si pozor aj na to, aby ste nesadili do substrátu, v ktorom ste minulý rok alebo 2-3 pred ním pestovali papriku, paradajku alebo baklažán. Je to kvôli tomu, aby ste sa vyhli škodcom.

Pestovanie paradajok zo sadeníc – zasadenie do zeme

Čas kedy sadiť priesady paradajok nastáva v polovici mája. Pri výbere miesta na zasadenie, hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy. Niektorí záhradníci dokonca schovajú pod zem takmer celú rastlinu, pretože na stonkách vraj vyrastú nové korene a povedú k väčšiemu množstvu ovocia. Potom diery zasypte zmesou kompostu a zeminy. Záhon prikryte vrstvou mulčovacej hmoty, slamy, alebo posekanej trávy, aby ste zabránili nárastu buriny.

Starostlivosť a polievanie

Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlaky, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní. Po polievaní pôdu jemne prevzdušnite malou motykou.

Pridanie kompostu, keď dozrieva prvé ovocie, podporí nový rast. Pomôcť môže aj zriedené rybie emulzné hnojivo, ale dávajte pozor, aby ste to neprehnali. Časom totiž príliš veľa dusíka spôsobí, že vaše rastliny budú svieže, ale nie veľmi plodné.

Strihanie listov paradajky

Na zvýšenie produkcie ovocia by ste mali rastliny pravidelne strihať. Začnite tým, že čo najskôr odstránite všetky malé výhonky vychádzajúce zo stoniek v spodnej časti každého listu. Tie totižn rastlinku zbytočne vyčerpávajú. Rastlinám to pomôže zostať vo zvislej polohe, zlepšiť cirkuláciu vzduchu a vám pestovať lepšie produkty. Skúste každých pár dní ostrihať (alebo postačí „vyštikávať“ prstami) všetky viditeľné výhonky.

Bežné choroby a škodcovia

Molice alebo biele mušky

Molice známe ako biele mušky sú najpravdepodobnejším škodcom, ktorý postihuje paradajky. Ich vzhľad sa podobá malým moliam a dospelé jedince kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Rastúce vajíčka sa živia listami a zanechávajú lepkavý sekrét, ktorý priťahuje ďalšie choroby. Hneď ako uvidíte vajíčka, skúste ich postriekať vodou, aby ste ich zmyli a ostatné odstráňte ručne.

Na naše šťastie, molice majú prirodzeného nepriateľa, malé osy, ktoré sa nimi živia. Ich vajíčka sú k dispozícii v online obchodoch a mali by sa použiť pri prvých príznakoch napadnutia, ak sú rastliny už napadnuté, je neskoro.

Kmeň paradajky napadnutý plesňou

Príčinou vzniku je huba s názvom Phytophthora infestans, ktorá je pôvodcom plesne zemiakovej. Známky sú rýchlo zväčšujúce sa hnedé škvrny na listoch a biely povlak na spodnej strane listov. Je ľahké si všimnúť túto infekciu, pretože sa šíri rýchlosťou blesku a skôr či neskôr je viditeľná n celej rastline. Nie je potrebná chemická prevencia voči plesni, lebo väčšina moderných odrôd sa dokáže brániť, no ak tento problém nastane a nerieši sa po napadnutí, vyvíjajúce sa ovocie začne hnednúť a hniť.

Vošky

Vošky delíme na zelené a čierne, no oboje môžu paradajkám dosť poškodiť. Ľahkou pomocou pri napadnutí voškami je nasadenie nechtíka lekárskeho. Ten skutočne priťahuje užitočný hmyz, ako sú lienky a pestrice pruhované („falošné“ osy), ktoré radi jedia vošky. Funguje aj postrek vodou – čiernu mušku jednoducho zrazí z rastliny. Keď žiadna z týchto metód nefunguje, spoľahnite sa na chemický postrek zo záhradníctva.

Vírus mozaiky

Existuje mnoho druhov vírusu mozaiky, ktoré môžu postihnúť paradajky, ale všetky je možné identifikovať podľa žltých, potom bronzových a zdeformovaných listov. Je to najrozšírenejšia známa choroba rajčín na listoch. Je to veľmi infekčný vírus, ktorý môžu aj ľudia prenášať z rastliny na rastlinu. Listy je preto potrebné odstrániť, aby sme neprišli o celú rastlinu.

Pestovanie paradajok na balkóne

Ak nemáte okrasnú záhradu, stále je možné pestovať zdravé paradajky v nádobách, či vreciach. Vyberte si na to také kvetináče, aby mali korene paradajok dostatočný priestor na zdravý rast. Na dosiahnutie najlepších výsledkov pestujte zakrpatené a malo ovocné odrody. Dobré je na to napríklad pestovanie cherry paradajky. Podporte dynamický rast tým, že pred výsadbou primiešate svoje rastlinné hnojivo do zeminy.

Pre výsadzbu vyšších odrôd použite oporné kolíky, o ktoré rastliny priviažete. Využívajú sa na to často tenké drevené hranoly, alebo tyče. Kolík/ tyč umiestnite približne 40 cm do zeme. Vedľa tyče vyhrabte asi 20 cm hlbokú jamu na priesady a nezabudnite poliať.  Na prvý raz to môže byť aj 5 l. Jamku následne zasypete zeminou, poctivo pritlačíte a znovu polejte. Teraz už stačí len jemne a bez dotyku listov.

Obľúbené odrody paradajok

Kríčkové paradajky

• Iný názov: determinantné (obmedzené v raste)
• Výška: cca 1 m
• Nepotrebujú podporu (tyčku)
• Majú bočné výhonky, ktoré sa nemusia vylamovať
• Zaberajú menej času a vyžadujú si menej práce
• Tumbling Tom Red/Yellow, Minigold, Rubinek, Šejk, Orbit, Diana…

Tyčkové paradajky

• Iný názov: indeterminantné (neobmedzené v raste)
• Výška: niekedy až 5 m alebo viac
• Sú náročnejšie na údržbu
• Obyčajne pestované v sklenníkoch, ale aj v záhonoch (podľa oblasti, v ktorej sa nachádzajú)
• Ich bočné výhonky s vždy odstraňujú
• Orange Wellington, Big Mama F1, Sweet Aperitif, Black from Tula, Sungold F1, Rosella, Crimson Crush F1, Vilma…

Paradajky na balkóne

• Kríčkové paradajky
• Vhodné pestovať v kvetináčoch alebo iných nádobách
• Odporúča sa terasa otočená na juh kvôli slnku
• odroda Karla

Paradajky na divoko

• Netreba vylamovať výhonky
• Zaberú viac miesta
• Rastú bujnejšie
• Majú menšie no veľmi chutné plody
• Sú odolné proti plesniam
• Sú nenáročné
• Golden Currant, White Currant, Hawaiian Currant…

 Pár zaujímavých faktov o paradajkách na záver

1. Paradajky nie sú vždy červené

Môžu byť žlté, ružové, fialové, čierne a dokonca aj biele. Červené paradajky v supermarketoch zvyčajne vidíme iba kvôli kvalitatívnym normám.

2. Paradajky sú technicky ovocie

Paradajka je technicky ovocie, ktoré sa niekedy považuje za zeleninu. Zmätok nastal po 90. rokoch 19. storočia, keď ho Najvyšší súd USA označil za zeleninu na daňové účely.

3. Paradajky boli vo vesmíre

600 000 semien paradajok putovalo na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a potom sa pestovalo v triedach po celej Kanade v rámci experimentov „Tomatosphere I, II, III a IV“. Tie sa uskutočnili kvôli túžbe porozumieť účinku vonkajšieho priestoru na rast a vývoj semien.

4. Prvé paradajky boli zlaté a považované za afrodiziakum

Keď boli paradajky v 16. storočí prvýkrát uvedené do Európy, boli malé, zlaté a o veľkosti čerešní. Tento vzhľad im dal názov „zlaté jablká“. Mnoho krajín to považovalo za inšpiráciu a pomenovalo ich zlatými názvami, ako napr. nemecký „goldapfel“. Francúzi boli presvedčení, že sú to afrodiziaká a pomenovali ich „milujúce jablká“.

5. Čína je najväčším producentom paradajok

Čína je najväčším producentom paradajok a predstavuje približne štvrtinu celkovej svetovej produkcie. USA a India sú druhým a tretím najvyšším výrobcom.

6. Paradajky v Guinnessovej knihy rekordov

Guinnessov svetový rekord bol 32 194 paradajok zozbieraných v období od mája 2005 do apríla 2006 a rastlina vážila 522,464 kg!

7. Paradajky sú dobré pre zdravie

Majú niektoré protizápalové vlastnosti a sú spojené so zdravím srdca a mozgu. Sú tiež dobrým zdrojom draslíka, ktorý je spojený so znížením zvýšeného krvného tlaku v tele. Sú tiež bohaté na lykopén, dôležitý pre zdravie prostaty u mužov.

8. Slovo paradajka pochádza zo španielčiny

Anglické slovo pre paradajka pochádza zo španielskeho slova tomate, ktoré samotné pochádza zo starovekého aztéckeho jazyka Nahuatl, slova tomatl. Aztécky názov bol preložený ako „bacuľatá vec s pupkom“.